Rozmachne sa rukou, pootočí trupom, pohodí telom, všetko v jednej sekunde. Predhodí nohu a jej štart chôdze vyzerá ako pohyb v rytme vĺn. Trochu hojdavý, ale rytmický tanec, s výrazom tváre v neustálej mimike. Spoznáte ju zďaleka, krásnu ženskú tvár parkinsoničky. Nedostatok dopamínu v bazálnych gangliách jej mozgu. pokračovanie článku
Kvalita starostlivosti o starého človeka je odrazom vyspelej spoločnosti.
Napriek tomu, že táto veta je ukazovateľom a celospoločenskou pravdou, nechápem absurdnosť myslenia pri posudzovaní postavenia a preraďovania sestier v zariadeniach sociálnych služieb na pozície opatrovateliek. pokračovanie článku
"Ach tie sestry! Aj v zariadeniach soc. služieb a aj v domovoch dôchodcov chcú vyššie platy? Nehoráznosť, drzosť, hon na čarodejnice, horúci zemiak a tak preradiť ich na opatrovateľky." pokračovanie článku
Sestry zmenu v zdravotníctve začali, sestry zmenu ustoja. Otriasame naše zdravotníctvo v základoch. Sme to my. Sme na to hrdé. Neklesáme vo viere. Vydržíme ten tlak, zákon máme, ešte podpis prezidenta. Porušenie zákona je trestné. pokračovanie článku
Výsledok súčtov registrovaných sestier v Slovenskej republike k 12.1.2012 je desivý. Registrácia sestier je povinná zo zákona. Čísla sú alarmom pre pacientov ale aj alarmom pre sestry. Nezvládneme v týchto počtoch zdravotnú starostlivosť o pacientov v SR. Počet 174 sestier za rok 2010 vstupujúcich do systému znamená v dohľadnej dobe zánik záujmu o profesiu sestra. Neúnosné a neudržateľné. pokračovanie článku
Zmena statusu sestry. Pre začínajúce sestry s VŠ vzdelaním v SR 630 EUR a pre sestry pred dôchodkom 930 EUR bude konečne mzda za zaslúžené, sestrou oddreté roky so súčasným platom 300-400 EUR. Bez rozdielu vzdelania. /obe ministerstvá nám vzdelanie neuznali/. Mnohé sestry máte však obavy, /ak zákon prejde schválením/ či si ten plat vybojujete vo svojich ambulanciách, v domovoch dôchodcov, v soc.zariadeniach a aj v zdravot. inštitúciách. Hore zdravé sebavedomie - zákon musí byť nad strachom - pre rast statusu sestry. pokračovanie článku
Vôňa umývaného schodiska a mladík zohnutý nad vedrom. "Mô-že-te pre-prejsť, u-u-myjem to zno-zno- znovu." dáva mi prednosť. "Máte tu čisto, voňavo a ďakujem." Pokojne pijem u Imičky čaj a zvoní. Pred dverami mladík zo schodiska. "Ste ste dok-dok- dokt dokto-rka?" "Nie som." cítim, že potrebuje pomoc. Ako na to prišiel? Je to na mne vidno, že študujem ošetrovateľstvo? Sestra je verejný činiteľ, musí poradiť, rola sestry. Nechce hovoriť pred Imičkou, dohodnem si stretnutie. pokračovanie článku
Šialenec Adolf zúri na Petržalskej strane Dunaja. September 1938. Hitler nenávidí sochu leva, symbol Československej republiky. „Ako dlho tam ešte bude trčať ten hnusný kocúr?" Strach z tohto výroku a blízkosť Viedne vyľudnuje Bratislavu. Čierňava okolo a ty sa práve pýtaš na svet. Otec s odporom narukuje, nevediac kam. Nevie kedy sa narodíš. Mobilizácia a pôrodnica na Šulekovej prepúšťa koho môže. Dátum si nevyberáš a 5.-teho septembra vítaš prvýkrát deň. Barborka si ťa privinie a ideš ihneď domov. pokračovanie článku
Rigidnosť vzťahov medzi profesiami lekár a sestra je negatívne pretrvávajúci stereotyp v zdravotníctve SR. Dôsledok historickej izolovanosti ČSSR. Kto je viac a kto je chrbtová kosť? Kto je pilier? Bez koho by to nešlo? Kto je podriadený a kto je nadriadený? Kto sa správa nadradeno a kto submisívne? Kedy je vzdelanie terčom výsmechu, alebo prínosom pre pacienta? Kto zaspal, alebo sa zobudil, alebo strčil hlavu do piesku? Kto traumatizoval a vydieral? Aké to je, keď sú sestry vzdelané a zostavia si petíciu legitímne? Aké to je, keď pacienta neopustia a žiadajú legitímnym spôsobom to, čo im patrí? Aké to je, ak majú v rukách platné uznesenie vlády? Aké to je, otvoriť Pandorinu skrinku dehonestovania vzdelania, kompetencií, samostatnosti a zodpovednosti sestier? Aké to je, čítať ponižujúce stanoviská: "Sestra je podriadená lekárovi, vykonáva úkony na základe príkazu lekára", alebo "Lekár prikáže sestričke, aby mastila pacienta? Deklaruje to neznalosť zmien v zákonoch v zdravotníctve v tých najvyšších inštitúciách. Zoceľuje to, zjednocuje sestry, oslobodzuje a povzbudzuje. Nekompromisne v ústrety odporu k zmene. Aby sme raz v jednom tíme mohli povedať, že zvíťazil pacient. pokračovanie článku
Plášť od Betty Barclay berie manžel z mojich pliec. Kabelku Gaudí kladiem na pult vedľa. Večera s priatelmi je o filozofii , dobrom jedle, kvalitnom víne, a vďaka môjmu manželovi aj plná smiechu. Nedovolí nám nesmiať sa. Príjemné netrvá dlho, včas ráno školská prax na internom oddelení. pokračovanie článku
Florence, bohatá, zhýčkaná a nepraktická. Máš majetok po rodičoch a neplníš ich želanie. Prečo to robíš? Vytrvalá čudná strategička, nehodíš sa medzi sestry. Študuješ jazyky, históriu, filozofiu, literatúru,matematiku, fyziku, skúmaš verejné zdravotníctvo, hygienu. Prichádzaš za trpiacimi do nemocníc a vidíš. Niečo nie je v poriadku. Trápi ťa to, trpíš a konáš. pokračovanie článku
Fičúri s kravatkou a dámy v klobúkoch, neisto chodiaci a slabnúci. Naša predstava o klientoch v zariadeniach sociálnych služieb. "Neboj sa, bude ti tu dobre, budeš tu mať spoločníkov a budú sa o teba starať. Ja nestíham, nejde to, práca. Doma by si bol sám, sama a kto ti pomôže?" Nasleduje už iba výdych s ovisnutými plecami. V dobrých rukách a vybavené, stálo to úsilie vybaviť a čakať. Balvan padá z pliec a vy nechcete tušiť. Príliš krátky je čas, ktorý uplynie od prijatia klienta po jeho úplnu nesebestačnosť. Krôčik ku kroku a stanú sa z nich ležiaci pacienti. Dvere sa zatvárajú. pokračovanie článku
"Strieľaj, lebo keď zdvihne ruky a vzdá sa, tak už strielať nemôžeš." - počujem slová z filmu Sergeja Bondarčuka, Bojovali za vlasť. Neodchádzame s mužom od obrazovky.Vieme, že to tam tak bolo. S prachom v ušiach, v očiach, zasypaný v zákopoch, mrznúc v mínus dvadsať stupňoch, so stratou končatín, sluchu, plaziac sa za nádejou života. Nádej v amputácii nohy, v sledovaní pohybu pier svojho druha, krv, koniec, bolesť, tma. Tisícky nezmyselne roztrhaných tiel v cudzej zemi, v inom štáte. pokračovanie článku
Pár dní vytúženej dovolenky má za sebou. Luxus zdravotnej sestry. Máva na starosti štyroch pacientov vyžadujúcich neustály monitoring a akútne intervencie. Záleží jej na nich, má dobrú prax v zručnostiach, experimentuje, pomáha im, stimuluje, baví ju to. Dnes po návrate sa ku nej kolegyne správajú odmerane. Bez odpovedí na pozdrav. Zvykla si už, má rada poriadok, férové správanie, neznáša tie podvody, ktorými je obklopená. pokračovanie článku
Svetlo jarného dňa v roku 1983 privítalo po prvýkrát dcéru Barborku. Uvelebila sa v mojich skriptách učenia a vyhrala. Trónila nad betónom, pružnosťou, plasticitou, výpočtami a výkresmi. „Končím, to všetko ide preč, školu nedokončím a basta!" prehlásila som spolužiačkam aj manželovi „Však aj vy uvidíte." dvíhala som chrbát od Barborky. Nerozumeli mi, ale vtedy zabrali: "Posledný ročník KDS necháš? Veď ti pomôžeme." pokračovanie článku
Reklamný magnát sa rozhoduje vyhovieť požiadavkám sestier. Profesia, ktorá potrebuje mediálnu kampaň. "Deväť z desiatich lekárov používa -Honki tonki- prípravok pre prevenciu dlhovekosti" znie z reklamného spotu. Sestru v reklame nespomenie žiadna biznis firma. Prečo? Potrebná je náprava. pokračovanie článku
Peter, sanitár urobí všetko pre úsmev v tvári starkých, ktorí sú mu zverení. Za dverami oddelenia je ukrytá spokojnosť s Petrom. Pomáha, poumýva, osprchuje, oblečie, nakŕmi, dá napiť. Dvíha ťažkých nevládnych pacientov, podoprie ich svojim ramenom, ruky podá pre stabilitu. Pritiahne ich ku sebe a vzniká puto, ktoré sa dá ťažko roztrhnúť. Pozorovať Petra pri práci, ako sa pokojne prihovára nevládnym, je ako sledovať film. Dobrý film. Petrova dvojtýždňová vytrvalosť naučiť pacienta s tromi typmi demencie použiť toaletu, má moju úctu, úľavu a odpadnutý balvan z duše. Jeho postava, keď sa skláňa nad nevládnou pacientkou patrí na titulky denníkov. pokračovanie článku
Zmiešané pocity, prvé vyplnené dotazníky o kvalite postelí v nemocniciach v SR sú naspäť. Prieskum realizujeme spoločne so stavovskou organizáciou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Účasť prieskumu nízka, iba 38%. Súhlasia počty postelí s deklarovanou kvalitou? Máme na Slovensku prevažne polohovateľné postele? Výsledky údajov prieskumu z Bratislavských nemocníc šokujú najviac. Prezentujú až 80% kvalitných polohovateľných lôžok. Fakty,ktoré naznačujú, že mnohé údaje vo vyplnených dotazníkoch sú klamstvá. pokračovanie článku
Chudobná veta, rozvinutá o miesto určenia. Pomaly sa otáča k stene utrápená hlávka 97 ročnej ženy. Zdravou rukou pritiahne nemocničnú prikrývku na svoje ramená a zasunie sa celá pod ňu. Ukrýva holú pravdu v týchto slovách do prítmia. Ponad prikrývku trčí iba hrsť strieborných kučier dlhovekého bohatého života. Kam so životom teraz? pokračovanie článku
Iba 15 rokov ma delí od veku ženy, ktorú dvíham zo sedačky a cítim, že mi pomáha, keď ju presúvam na lôžko. „Má dekubity, má ich popísané v prepúšťacej správe," šepká mi prijmová sestra a nahlas dodáva:„Zavoláme Ťa, keď to budeme s lekárom hodnotiť." Niečo mi tu vážne nehrá a tak krútim hlavou. Nový príjem, 66 ročná žena, s mizivým počtom vrások v tvári a preležaniny? Venujem sa chodu oddelenia a neskôr dobehnem. pokračovanie článku
Zastaralé postele v štátnych nemocniciach patria na smetisko dejín, do múzea a antikvariátu. Svojim /ne/úctyhodným vekom 40-50 rokov sú teda už v minulom storočí neodpísané z majetku nemocníc a stále sa používajú pre bezvládnych a geriatrických pacientov. Sú to pacienti s najťažšou manipuláciou. Geriatrický pacient v štátnych nemocniciach nemá k dispozícii správnu štandardnú polohovaciu posteľ na akú má plné právo. Nie pre nedostatok financii. Tie polohovateľné postele nie sú drahé. Postele a geriatrickí pacienti nie sú prioritou. pokračovanie článku
Pohľad, ktorý sa nám so spolužiačkou Natáliou naskytá na Mudroňovej ulici smerom k parlamentu je zvláštny a dojíma ma. Početná skupina 400-500 žien v čiernom, sestry Slovenska stojace pred parlamentom. Dôstojne, kultivovane protestujú vo vymedzenom priestore. Od žltej čiary po žltú, obkolesené poriadkovou políciou. Tento malý priestor pred parlamentom, ukrýva veľké problémy sestier. Sestier na oddeleniach, v ambulanciách, v ADOS, ktoré si v tento deň natiahli čierne tričko-symbol fatálnosti, definitívy. V rukách transparenty Košice, Rožňava, Prievidza, prezrádzajú, že v toto ráno vstávali o štvrtej. Ženy v čiernom berú do svojich rúk dlhodobo neriešený personálny marazmus a exodus profesie. „To som nečakala" vydýchne prekvapená a tiež dojatá Natália. pokračovanie článku
Dokončujem kontrolný odber krvi ležiacej pacientke. V tento deň pracujem na oddelení ako študentka ošetrovateľstva na praxi, študujúca budúca sestra. Najčastejšie na praxi sprevádzame pacientov na rôzne vyšetrenia - chýbajúci personál. Pobyt na praxi na najrozličnejších oddeleniach našich nemocníc je pre mňa najzaujímavejšie, najpoučnejšie obdobie, zbožňujem to.
"Potrebujeme vás, odprevadíte pacientku na ambulanciu. Ambulancia je na druhom poschodí v druhej budove a vozíček je na chodbe." žiada ma sestra zamestnaná na tomto oddelení. pokračovanie článku
„Podporte prosím petíciu sestier, podporite? zdravotné sestry" dopĺňam. Už sa tak nevoláme, sme sestry, ale ľudia sa pýtajú, overujú, tak teda dopĺňam zdravotné. V ruke držím tabuľku, v nej pripnuté petičné hárky, petíciu a pero.
Vykračujem smerom k nič netušiacim ľuďom, vyzývam ich s úsmevom a nahlas, keď vychádzajú z Tesca. Prvá skúsenosť. Nevidím to tak ružovo. pokračovanie článku
Nechodí, stále nechodí prednášajúci lekár na vyučovaciu hodinu pre bakalárky denného štúdia. Nepoznáme ho a tak čakáme v učebni. Keď neprichádza, neodchádzame, ale prediskutujeme ženské témy a čakáme na ďalší predmet.
O týžden opäť nechodí a nechodí. Neserióznosť nám dvíha hnev, riešiť to, neriešiť? Necháme tak a opäť jeden a pol hodiny prečkáme do ďalšieho vyučovania. Dospelé ženy od 21 rokov do mojich 49 rokov. Sme študentky denného bakalárskeho štúdia smeru ošetrovateľstvo na SZU. pokračovanie článku
Drvené niekoľkými mlynskými kameňmi. Zamestnávateľom a lekármi na oddeleniach prehliadané, najmä tie vysokoškolsky vzdelané. Vedúcimi sestrami organizované do služieb, ktoré sú často mimo zákonníka práce. Voľný čas iba na spánok. Pacientami a ich príbuznými zatracované pre nedostatok. Fyzicky preťažované námahou. Psychicky stresované, pre preteky s časom frustrované. V tv. seriáloch dobromyseľné a hlavne nemysliace bytosti. Vedľajšia rola, vedľajšia koľaj. Preraďované na nižšie pozície, aby vyšla ekonómia. Odmena, priateľské potľapkanie. Vážime si vás, že ste ešte ostali. pokračovanie článku
Voľné miesta v sále sú, vmestím sa tam. Bezpečnosť pacienta. Zapisujem si všetko naviac povedané a nezapísané. Závažné nedostatky v starostlivosti o nevládných ľudí. Problém preležanín a nozokomiálne nákazy. Dlhodobo neriešené, nekontrolované, bez prehľadnej evidencie a koncepcie. V popredí a okolo mňa sedia najvyšší predstavitelia regionálnej kancelárie WHO, ministerstva zdravotníctva, poisťovní, zdravotných organizácii, stavovských organizácii, lekári. Sestier je tu však veľmi málo a vmestili by sa. pokračovanie článku
"Nikoho sem nepúšťaj, najprv mi ho dobre ukáž, veď vieš, čo ak príde nejaký novinár. Hocičo popíšu, dobre ich ja poznám." artikuluje výrazne chudá tvár pacientky. Bielovlasá rozprávková bytosť s vráskami a nekončiaci svet pestrej fantázie. Veľké oči zvýraznené dioptriami veľkých okuliar, špicatá brada, výrazná intonácia prefajčeného hlasu. Mimika a dramatičnosť v každej vete. Herečka. Za vysokým intelektuálnym čelom sa ukrýva paradox života starnúcej populácie. Neželané neurofibrilárne klbká, Alzheimerove špirálové vlákna a plaky. Tichý zabiják, tichá epidémia. Doposiaľ nejasná etiológia, ešte nik nepotvrdil príčinu. Terapia, ktorá iba spomaľuje progres. pokračovanie článku
„Každý deň v službe ošetrujem poškodených ľudí. Pozerám sa priamo do zbytočne vzniknutých, boľavých a život ohrozujúcich rán pacientov a preto apelujem na Ministerstvo zdravotníctva!“ vyslovujem nahlas pred hlavnými predstaviteľmi rezortu zdravia a účastnikmi Piatej medzinárodnej konferencie o bezpečnosti pacienta s názvom "Nepriaznivé udalosti v zdravotnej starostlivosti." Verím môjmu presvedčivému hlasu v diskusnom príspevku a pokračujem: pokračovanie článku
Mäkké a poddajné telo nevládnej ženy prekladáme spolu so sanitkármi na polohovateľné lôžko. Žena s nami nekomunikuje, len oči v jej tvári sú stále viac než hypnotizujúce. Sledujú ma nepretržite a vysávajú zo mňa odpoveď na najdôležitejšiu otázku. Stojím pri jej poslednom lôžku a s profesionálnym tichom všetko prijímam. Pozerám priamo do jej očí, snažím sa vytvoriť v mojich očiach úsmev a ukryť pred ňou jej nezvrátiteľný fatálny stav. Túžim jej darovať trochu poslednej nehy, prihovoriť sa jej dotykom. Priviezli ju ku nám v pokoji zomrieť. pokračovanie článku
„Vy ste tu ku nám také milé, tam, kde som bola predtým na nás sestry iba kričali a to hluchá nie som." Slová jednej zo sedemnástich pacientov oddelenia keď rozdávam ranné lieky. Viem, prikývnem, je mi to známe a nechce sa mi ten rozdiel vysvetľovať. Udivuje ju náš milý prístup, láskavé slovo a rozhovor so sestrou. Je to nákazlivé v kolektíve byť milá k pacientovi, ale takisto nákazlivý je aj ten opačný arogantný a podráždený prejav. Aký je jednotlivec, taký je celok a aký je celok tak jednotlivec v ňom časom môže splynúť, alebo odíde. pokračovanie článku
„Nejako to tu dobojujte." to sú posledné slová lekára odchádzajúceho z nočnej služby domov ráno na Štedrý deň. Má ešte malé deti, čakajú ho iste netrpezlivo doma, viem si to očakávanie živo predstaviť. Ja už nemám malé deti, respektíve moje dve deti už žijú osve a som asi spokojná, aspoň si to o sebe v to ráno myslím. Môžem a chcem teda dobrovoľne slúžiť na Štedrý deň. Spolu so mnou tvoria vianočnú službu sanitárka a sanitár a sú dnes tiež určite inakší. pokračovanie článku
Som statik a sestra v jednej osobe, spojenie techniky, praxe a humanizmu mi pomáha zdolávať prekážky v ceste za cielom
