reklama

Štedrý deň v službe

„Nejako to tu dobojujte." to sú posledné slová lekára odchádzajúceho z nočnej služby domov ráno na Štedrý deň. Má ešte malé deti, čakajú ho iste netrpezlivo doma, viem si to očakávanie živo predstaviť. Ja už nemám malé deti, respektíve moje dve deti už žijú osve a som asi spokojná, aspoň si to o sebe v to ráno myslím. Môžem a chcem teda dobrovoľne slúžiť na Štedrý deň. Spolu so mnou tvoria vianočnú službu sanitárka a sanitár a sú dnes tiež určite inakší.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (49)

Služba na Štedrý deň sa neodlišuje od iných, všetky terapie je nutné podať tak ako vždy. Niečim sa ale predsa odlišuje, je to náladou pacientov, tak tí sú dnes oveľa smutnejší. Vidím slzy v očiach pani Marcely, pomaly kráčajúcej s pomôckou po chodbe ani pani Zuzana s Alzheimerovou demenciou dnes nemá prejasnenú náladu, na ktorú bývame zvyknutí. Pán Jaroslav s vredom predkolenia si necháva dnes poodhalené dvere z izby a sleduje ruch s oveľa väčším záujmom, pri ošetrovaní jeho končatiny sa oveľa viac rozrozpráva ako po iné dni. Pani Katka dnes leži prikrytá v posteli, otočená chrbtom, pri uchu telefón, len ona je stále ticho. "Chystáte?" počujem ju konečne. Na druhej strane jej mobilnej siete je niekto blízky, ale ďaleko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Nie si sám", znejú mi v uchu tri slová z Marikinej piesne a tak vchádzame do ich izieb, k trinástim smutným hospitalizovaným pacientom. Ležiaca pani Kveta sa od rána vypytuje, kedy ju konečne slávnostne oblečieme. Len tak trochu ju chápem, Peter ju prezlieka, rozumie tomu oveľa viac ako ja. Keď nastane popoludnie neverím vlastným očiam, keď túto 87 ročnú dámu postupne navštívi aspoň 26 rodinných príslušníkov a ona ako jediná z pacientov vianočne žiari.

"Nie si sám", spieva Marika v mojom uchu a tak moje náhle rozhodnutie realizujeme spolu s Petrom v spoločenskej miestnosti. Pospájeme stoly, prikryjeme ich posteľnou plachtou ružovej farby, niekoľko servítok, rozložíme rôznorodé taniere, pohľadáme nejaké ovocie aj nejaké koláčiky a na stole je už aj vianočná výzdoba. Spoločný provizórny stôl sa nám vydarí, pomaly presúvame pacientov k nemu. Mária z kuchynky podporuje naše rozhodnutie a všetko prispôsobí vianočnému spoločnému stolovaniu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Peter zhasne svetlo, sviečka na spoločnom stole horí - Betlehemske svetlo - pacienti sedia, hluchý pán inžinier sa postaví a nahlas pomodlí, my sa k nemu pripájame a ďakujeme spolu s nim. Malá chviľka, nasledujú oplatky s medom, ktoré pripravil Peter, šalát a filé. Marika z kuchynky je dojatá a usmiata spolu s nami. Večerným slávnostným nápojom je iba čaj a mlieko, pacienti za spoločným stolom dostávajú aj lieky aj inzulín. Nevadí, hlavne že v tento večer nie sú sami na izbách. Sme spolu a aspoň neplačú do tých svojich vankúšov, lenže aj tak je v nich ten smútok, nie je to doma.

Odovzdám službu presne o siedmej ďaľšej sestre, sadám do auta, prechádzam prázdnym mestom s vidinou perfektne pripraveného štedrovečerného stola u nás doma. Môj hlboký omyl a sklamanie, doma hučí vysavač, manžel ešte iba vysáva, dcéra umýva podlahu, syn jazdí mestom autom a rozdáva darčeky po rodine a zo mňa práve letí šialenstvo celodennej emócie von.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Tak, zase ste to odflákli, ryba nie je ani v trojobale?, iba teraz vysávate?, čo ste tu robili celý deň?, kde je ten flákač s tými darčekmi?, pozerali ste zas rozprávky celý deň?, kedy ste preboha vstali?": tečie zo mňa bez pauzy napätie a hnev z nesplnenej predstavy pripravenej večere.

„Tak, klasika, mama nám tradične svojim hnevom kazí Vianoce." znie takisto zlostne z úst mojej vyrušenej dospelej dcéry, keď v kuchyni začínam obalovať kapra a vysmážať.

Nedobrovoľne kapitulujem, večeriame všetci štyria spolu o deviatej, s prípitkom vstáva môj dospelý syn a ďakuje za nás všetkých, že sme spolu opäť za stolom, spoločným stolom. Škrie ma to, ten veľký rozdiel vzťahov, citov, emócii, iné v nemocnici a iné doma s mojimi temperantnými pohoďákmi, hnev prchá a vyprcháva. Veď mám všetko, čo ešte chcieť viac, čo môže byť viac? Nech je aj posteľná plachta prestretá na tom stole, hlavné že sú všetci moji tam, tie lásky okolo môjho stola. Múdrejšia tá chvíľa ako ktorákoľvek iná, ako ja celá kompletne.

Ľubica Kočanová

Ľubica Kočanová

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Statik a sestra v jednej osobe, Asociácia sestier a pacientov ASAP, Cesta sestry ku pacientom Zoznam autorových rubrík:  spriadam myšlienky do nitkyopáť raz začiatokkomunita starých ľudípostavenie sestier v spoločnosOsobnostiošetrovateľstvovoľný pád ošetrovateľstvaVyberám z poštypovolanieprostrediezdravieprevenciaetika a empatiaposlanie sestrySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu