Jedna za sedemnásť, sedemnásť za jednu nevládze

Autor: Ľubica Kočanová | 10.1.2011 o 9:50 | (upravené 30.1.2012 o 3:49) Karma článku: 21,48 | Prečítané:  9771x

„Vy ste tu ku nám také milé, tam, kde som bola predtým na nás sestry iba kričali a to hluchá nie som." Slová jednej zo sedemnástich pacientov oddelenia keď rozdávam ranné lieky. Viem, prikývnem, je mi to známe a nechce sa mi ten rozdiel vysvetľovať. Udivuje ju náš milý prístup, láskavé slovo a rozhovor so sestrou. Je to nákazlivé v kolektíve byť milá k pacientovi, ale takisto nákazlivý je aj ten opačný arogantný a podráždený prejav. Aký je jednotlivec, taký je celok a aký je celok tak jednotlivec v ňom časom môže splynúť, alebo odíde.

Sedemnásť pacientov odelenia je zverených v tento deň mne ako sestre a dvom sanitárom. Raňajkujú, prijímajú odo mňa svoje lieky, ktoré nadávkovala iná sestra v predchádzajúci deň. Väčšina liekov musí byť prehĺtnutá pod kontrolou sestry. Pacientka, ktorá práve precikala posteľ sa cíti previnilo, ospravedlňuje sa, uisťujem ju, že oprať prádlo je predsa to najmenej a všetky pomôcky sú na to, aby sa vymieňali a jednorázové pomôcky dokonca vyhodili. Nechce sa jej uveriť mojim slovám.

Keď diabetička neraňajkuje, tak sa s ňou určite deje niečo vážne, uvedomujem si to hneď pri ďaľšej pacientke. Lieky a inzulín jej radšej nepodávam a ihneď zahajujem monitoring jej funkcii. Všímam si u nej nevoľnosť, napínanie na zvracanie, pot, monitorujem hladinu glykémie, tlak, teplotu, údaje posúdim ako vážne a nahlasujem ošetrujúcemu lekárovi. Podľa ordinácie lekára aplikujem injekciu do svalu,injekciu ktorá jej utlmuje napínanie na zvracanie. Počkám pol hodinu a pacientka môže napokon jedlo prijať. Vzápätí jej môžem podať inzulín aj lieky a tak dosiahnúť jej vnútornú rovnováhu. Keď jej konečne podávam neskoré raňajky, zrazu mi chytí ruku a pritiahne si ju ku svojim ústam.

Pod oknom leží pacient, je náhle dýchavičný, pleť a telo má rozhorúčené a suchý zadúšajúci kašel ho veľmi unavuje. Zmätené nesúvislé slová a vety svedčia o vážnosti jeho stavu. Ošetrujúci lekár zavedie vstup do žily. Podľa jeho ordinácie podávam pacientovi terapiu, znižujeme horúčku, stále sa však míňame úspechu. Nastupujú antibiotiká, monitoring tlaku, ekg, ďalšie infúzie ochladzujúce jeho telo, horúčka však neklesá a neklesá. Nasleduje konečné rozhodnutie lekára-preklad pacienta s horúčkou a akútnym zápalom na centrálny príjem jednej z nemocníc na intenzívnu starostlivosť.Zhotovujem prepúšťaciu sesterskú správu, ale stále monitorujem pacienta pokiaľ ho neodovzdám do sanitky.

Na dvore sa práve vymieňajú sanitky, tá odchádzajúca s pacientom a tá vchádzajúca do dvora priváža oneskorený príjem.Prijímame ženu s očami viac než hypnotizujúcimi. V tejto chvíli už viem, že lieky pre sedemnásť pacientov na druhý deń určite nestihnem nadávkovať v pracovnej dobe. Stojím pri žene pri jej dočasnom lôžku a s profesionálnym tichom prijímam jej nezvrátiteľný fatálny zdravotný stav. Prišla v pokoji zomrieť. V pokoji. Z operačnej rany jej doktor miernym tlakom vytlačí veľké množstvo hnisu, na jednej jej päte je preležanina najvyššieho stupňa, otvorená rana s hnisom zasahujúcim až na kosť. Na druhom lýtku je otvorená preležanina s prekrveným tkanivom. Zanedbanie zmiešané so slabosťou, vekom starej ženy kričí z jej tela a rán. Žena ma mĺkvo hypnotizuje svojimi živými očami, hlbokými až na jej samé dno. Nekomunikuje, má sťažené prehĺtanie, neovláda si telo. Aktívne, profesionálnou mokrou terapiou jej ošetrujem preležaniny a iba pasívne jej ošetrím operačnú ranu. Sťaženým spôsobom jej podávam lieky, pomáham jej prijať tekutiny a jedlo. Neustále jej ďakujem, že mi pomáha a ona mi skutočne aj pomáha. Nielen svojou nevládnosťou, ale hlavne svojou vlastnou existenciou.

V dopoludňajších hodinách mávam k spolupráci na oddelení dvoch profesionálnych sanitárov, popoludní už len jedného. Je to žalostne málo, hoci v súlade s platnou legislatívou. Popoludní už len s jedným sanitárom spolu pripravujeme pacientov k jedlu, kŕmime ich, podám večerné lieky a terapie, robíme hygieny, uložíme ich k spánku. Podvečer pre mňa ako sestru je prioritné prácovať ako sanitárka, aby bolo o všetkých pacientov postarané. Keby bol v týchto hodinách nutný sesterský akútny zásah, sesterské realizácie, tak sanitárka musí ostať osamotená pre prácu so sedemnástimi pacientami.
A tak je tu koniec služby.

Jednotlivé fragmenty aktívneho dńa /deň bez obedu/ mi nedovolili pripraviť a nadávkovať lieky pre 17 pacientov pre ich nasledujúci deń. Ostávam teda po službe vkladať lieky do liekoviek pre jednotlivých pacientov. Je to kompetencia sestry a moja povinnosť, ktorá trvá asi o hodinu a pol naviac. Čas naviac venovaný sedemnástim pacientom. Jedna sestra za sedemnásť. /Nie je podstatné,že v tento deň ich bolo iba šestnásť./

Sedemnásť pacientov jedného oddelenia sa však za jednu sestru na oddelení ozvať nevládze, nevie zakričať, napísať, že jedna sestra pre sedemnásť pacientov v dennej službe je veľmi málo. Apelujem teda za nich a spolu s nimi!!!
----------------------------------------------------------------------------------------------------------

V súčasnosti platný výnos Ministerstva zdravotníctva SR o minim.požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení z roku 2008 uvádza, že na jednu sestru pri lôžku v dennej službe pripadá 10 pacientov a v nočnej 20 pacientov. V zahraničí v dennej službe pripadá na jednu sestru 5-6 pacientov, teda polovica.

Pod tento kritický stav u nás sa výrazne podpisuje rozširovanie nemocničných nákaz, výrazne zvyšovanie mortality pacientov, znižovanie počtu sestier a ich záujmu o vysokoškolské štúdium pre túto profesiu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

ŽENA

Šesť dcér, ktoré vyzerajú ako dvojčatá svojich slávnych matiek

Viaceré známe matky majú dcéry, ktoré akoby im z oka vypadli.

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.


Už ste čítali?