Inžinierka zbiera podpisy pri Tescu

Autor: Ľubica Kočanová | 28.3.2011 o 9:45 | (upravené 11.7.2011 o 9:07) Karma článku: 15,26 | Prečítané:  3136x

„Podporte prosím petíciu sestier, podporite? zdravotné sestry" dopĺňam. Už sa tak nevoláme, sme sestry, ale ľudia sa pýtajú, overujú, tak teda dopĺňam zdravotné. V ruke držím tabuľku, v nej pripnuté petičné hárky, petíciu a pero. Vykračujem smerom k nič netušiacim ľuďom, vyzývam ich s úsmevom a nahlas, keď vychádzajú z Tesca. Prvá skúsenosť. Nevidím to tak ružovo.

Skúsili ste si to už? Cítim sa neisto. Na verejnosti je to čudný pocit, aspoň na začiatku sa cítim ako predajca jahôd, nováčik. Nič proti, len niekto ako ja to nedokáže. Aspoň si to o sebe myslím.„Kúpte jahody, zrelé jahody, teraz, lebo zhnijú." asi tak by som to robila prakticky na trhu na Miletičovej. Dodávam si odvahu.

„Dobrý deň, podporíte prosím...?" Ani by som nemusela pokračovať, vidím nezáujem o všetko. O čokoľvek by som žiadala unavených oprotiidúcich ľudí s taškami v rukách.          U všetkých rovnako, chápem, ako keď je ku vám niekto dotieravý, "vlezlý", dajte pokoj, choďte, mám dosť...

„Petícia sestier, zdravotných sestier „ dokončujem a pán za mnou sa otáča späť.„Čo ste hovorili, koho? sestier? tak tie určite podporím." Berie mi pero, podpisuje a nevidno, že mi dodáva odvahu.

„Petícia sestier, podporíte?" vynechávam pozdrav, lebo ľudia sa rýchlo mihnú. Dve dámy v rozhovore, jedna mávne rukou, odmietne hlavou a druhá spozornie „Sestry? tak to určite, dajte pero, moja dcéra je sestra."
„Tak sestry, to podpíšem aj ja." pridáva sa aj tá, ktorá odmietla a dopĺňa adresu a údaje do hárku.

Mladí ľudia sú iní, so záujmom pristupujú priamo ku mne. „Sestry? Určite vás podporíme, my sme učitelia, tiež sme na tom tak ako vy, hoci nemáme zmeny a nočné služby. Nech sa vám to podarí vyzbierať."  zaujímajú sa a fandia.

Vysoká modelka v lodičkách a tmavých okuliaroch bez záujmu a pohľadu prechádza okolo mňa, už je dva kroky za mnou, ked sa zrazu otočí: „Sestry? Tie ihneď podporím, moja mama je sestra." Pri podpise nám vyjadruje sympatie, rozhovorí sa o nej.„Je to tragédia s tým vašim postavením a platom." Svojim podpisovaním vzbudzuje pozornosť v okolí, priláka mi tak ďaľšich a predo mnou je zrazu rada.
„Sestry, určite vás podporíme, len čo bude ďalej?"
„Toto je iba prvý krok." vysvetľujem a nestíham pomáhať pri podpisoch.

Dôchodcovia sa zaujímajú viac, porozprávajú o sebe, podržím im tašku, pridržím podložku pri podpise a ukazujem čo kde. Potrebujem ďalšiu ruku, oni nemajú okuliare, ale ja som šťastná. Nie sú ľahostajní. Ľahostajní sú ked k nim pristupujem ako cudzia osoba, ktorá im niečo vnucuje, ale keď počujú o podpore sestrám, nastáva zmena a srdečný záujem. Podpisy pribúdajú.

Mladí partneri s dieťaťom v kočíku, snažia sa mi vyhnúť, začujú o petícii sestier a zastavujú. Darujú čas a povzbudia. „Vydržte."

„My nemáme osemnásť, podpísali by sme." rozosmiate pestrofarebné študentky povzbudzujú, pridávajú k dobrej nálade. „Aj to stačí dievčatá, hoci podpísať nemôžete." Potrebujeme nazbierať 100 000 podpisov, aby náše požiadavky začal riešiť parlament.

„Môžem si prečítať body petície? " zaujíma sa zjavne otáčajúci sa manažer, ktorý sa tiež snaží vyhnúť mojej dotieravosti. Po prečítaní siedmich bodov prikývne a pridáva súhlasne svoj podpis.

„Vyplním to za vás, vy sa len podpíšete." vysvetľuje zrelá žena staršej dáme, ktorá nemá okuliare. Pridržím jej tašku a podpisy pribúdajú.

Sú aj takí, ktorí rýchlo prebehnú, viac je však tých, ktorí sa otočia a podpíšu, keď počujú slovo sestra.

Verejnosť nie je ľahostajná, je pestrá a podporuje nás a my sme vďačné. Veľmi dobrý pocit, dnes sa mi bude dobre spať. Predala som stopäťdesiat jahôd.

Ďakujeme.

 peticia

http://www.sksapa.sk/Petícia/peticia.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?