Mohli by sme sa vziať

Autor: Ľubica Kočanová | 3.7.2012 o 9:05 | (upravené 3.7.2012 o 9:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  616x

Ostrovček na širokej, dlhej ulici je rozhodujúci, škrípajúce brzdy električky sú hudobne osudové. Hlboký socializmus, začiatok osemdesiatych rokov. Prejsť na druhú stranu cesty dvom ľuďom trvá o čosi dlhšie. Tropické horúčavy, zmätok leta a príprav svadby, divadelnej scény pre príbuzných. Spomienka ich napĺňa jedinou spoločnou vetou. Mohli by sme sa vziať. Aká opatrná veta.

Pokojne plynúci dnešok. Tropický deň bez publika, vyľudnené.  Niekde v parku pri tom ostrovčeku ich dospelý syn venčí priateľkinho psa. Niekde na druhej strane dvora kráča s priateľom ich dcéra. Zrelé deti, zrelá žena, zrelý muž a navždy deti.  Hnuteľná  vôňa a istota iba pre ten jeden deň. Zdanlivo opatrných tridsať rokov. Opretá udica v kúte, horúca klávesnica v izbe, na stole dve vyleštené sklenice. Sviatok ich napĺňa jedinou spoločnou vetou. Opäť krehkou.

Mohli by sme spolu zostárnuť.

Aká opatrná veta

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?