Stravu a čaj pre pána Badina

Autor: Ľubica Kočanová | 31.10.2013 o 19:33 | Karma článku: 20,22 | Prečítané:  3282x

Zariadenie opatrovateľskej služby v Revúcej.  Pracovať v nom môže hocikto. Aj napríklad nezamestnaní, záujemcovia o aktivačné práce, alebo ako hovorí pán Badin takí, čo majú uličné školy.  Bol 20 rokov vodičom sanitky, vozil rôzne ťažké prípady, má skúsenosti. Súcit k chorým a zrelý pohľad muža mu ostal.

Má 60 rokov, je na vozíčku po mozgovej príhode. Diabetes mellitus ho už dlhú dobu sprevádza životom. Votrelca si sám monitoruje, je disciplinovaný a abstinent. Odvážny  invalid umiestnený v zariadení. Neznesie ľahostajnosť, nedôstojnosť v starostlivosti o ľudí okolo seba a biedu. A tak rieši seba, aj druhých.

"Keď 80 ročná babička po raňajkách v zariadení povie, že je hladná, tak to je čistý biznis", hovorí nahnevano." Raňajky v zariadení majú hodnotu sotva 25 centov. Mali by mať aspon 90 centov. Gramom masla, ktoré dostane babička ku chlebíku, si nenatrie ani štvrtinku krajca chlebíka. Zbytok chlebíka požuje bez masla. On sám dostáva dva trojuholníkové syrčeky a dva krajce chleba na raňajky." Bieda pre mysliaceho 60 ročného muža.

Keď si pýta čaj po raňajkách, nedostane viacej. Vypije svoj plný hrnček a na prídavok nedostane. "To je norma" znie rázna odpoveď v zariadení. Na obed druhý hrnček, na večer tretí, nič viacej. Pacienti (slovo klienti je príliš honosné) teda vlastne nepijú.

Bažanta na moč tu volajú "kačka na moč", na Gemeri je to tak. Pacient ležiaci vedľa pána Badina je bezvládny a musí používať "kačku". V zariadení je čistička s výlevkou o dve miestnosti ďalej, ale opatrovatelia vylejú obsah "kačky" do jeho umývadla na izbe. Do umývadla, ktoré je jediným zdrojom pitnej vody pre muža. Mal zápal v ústach.

"Sú to šlendriáni, hrajú sa na profesionálov, majú módne modré ochranné rukavice." Dokončia hygienu vedľa ležiacemu bezvládnemu človeku, ktorý má infekciu v lone a s tými istými rukavicami upravia pánovi Badinovi posteľ. "Nie su to žiadni profesionáli, vyhadzujem ich, ohradzujem sa."

"Pokojné prostredie to tu nie je. Ziapu na ľudí ako v kravíne, hučia ako na pastve, z horného poschodia ich počuť. Nie sú to zdravotné sestry, hoci všetci starkí ich oslovujú sestry. Je to dom s opatrovateľskou službou. Sú to ľudia bez škôl a vedomostí.

Pán Milan Badin, rodák zo Šivetice, malej hrnčiarskej dedinky na Gemeri sa rozhodol pomôcť bezbranným ľuďom v zariadení. Chce otvorene rozprávať o biede v dvoch zariadeniach, v ktorých zatiaľ bol umiestnený.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

V zariadeniach sociálnych služieb neexistuje legislatívna úprava o profesionalite, ani garancia zdravotnej starostlivosti. Kontroly nie sú funkčné.

Delarácia "Stop eutanáziám z ľahostajnosti v ZSS" tu

hovorí o akútnej potrebe legislatívnej zmeny

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?