Prečo má indikovať ošetrovanie rán pacienta lekár?

Autor: Ľubica Kočanová | 2.4.2014 o 19:35 | (upravené 2.4.2014 o 23:20) Karma článku: 18,14 | Prečítané:  17121x

Nepochopiteľné byrokratické brzdy a ťažkopádnosť sú v systéme zdravotníctva. Nie je ich málo, niektoré su až také, že musíme plytvať pre krátkosť času benzínom v našej vlastnej réžii, dopravou, ale hlavne vlastným vzácnym časom.  Alebo ten zbytočný čas, vyhodené peniaze a byrokraciu znášajú pribuzní bezvládneho pacienta.

Nie som zaostalá, ani nevzdelaná sestra. Preležaninu, ktorá vznikla pacientke v nemocničnej starostlivosti v UNB Bratislava preberám do domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Administratívne preťažké a prekomplikované, akoby nestačila prepúšťacia správa z nemocnice. Pacientka potrebuje dlhodobú ošetrovateľsku starostlivosť doma. S tou starostlivosťou sa spájajú takmer schizofrenické administratívne ťažkosti.

Mne vzdelanej sestre musí dať písomne návrh na ošetrovateľskú starostlivosť všeobecný lekár, ktorý má pacientku v kapitácii. V prepúšťacej správe je preležanina zaznamenaná. Lekár ranu vôbec nevidí, pretože pacientka je bezvládna a doma a tak návrh vypíše naslepo. Ja ranu vidím, posudzujem a liečiť ju viem. Liečba je nákladná a dlhodobá- cca 1/2 roka. Nezmyselný návrh lekára plati iba na tri mesiace.

Ďalšou nezmyselnou brzdou je, že ja ako vzdelaná sestra ranu posudzujem každý deň a liečiť ju viem podľa reakcii rany. Smiem však iba odporučiť voľne dostupné liečivá k liečbe pacientke a príbuzným, aby materiál zakúpili. Mám teda prázdne ruky! Brzdou je, že tento materiál je drahý a predpísať ho môže iba chirurg.  Chirurg je však nedostupný pre bezvládnu pacientku doma. Nezmyslom je, že posielam príbuzných ku chirurgovi, aby predpísal účinné liečivo, ktoré odporučím ja a jeho účinky vidím iba ja a našťastie doplnam materiálom z lekárne.Chirurg ranu nevidí a teda nemôže posudiť. V tomto prípade však poisťovňa liečivo preplatí.

Rigídne je, keď po troch mesiacoch platnosť návrhu pre ošetrovanie od lekára vyprší, pri mojom nedostatku času a totálnej vyčerpanosti musím navštíviť všeobecného lekára, aby vyplnil nové tlačivo pre návrh ošetrovateľskej starostlivosti preležaniny u pacientky mnou. Bez toho, aby ranu vôbec videl!

V prípade podávania infúzii, tiež musí lekár vypísať poverenie pre podanie infúzie sestrou pacientovi, ktorý je doma. Príbuzní opäť meraju cestu k lekárovi pre tlačivo s poverením, aby som mohla infúziu doma podať. Podčiarkujem, že ten lekár, ktorý poverenie vypisuje, ma v živote nevidel!

Akým právom nás táto spoločnosť oberá o tak vzácny čas a peniaze, ak sme sa dobrovolne rozhodli starať sa o bezvládnych ľudí? Prečo takéto ťažkopádnosti a diery? Ako je možné, že vysokoškolsky vzdelaná sestra nemá pečiatku a nemôže predpisovať recepty pre potrebné liečivá na ranu, ak liečba sestrou je dokazateľne účinná a efektívna? Prečo má indikovať návrh pre ošetrovanie dekubitu lekár, ktorý ten dekubit ani nevidí a reálne ho vždy posudzuje sestra? Spoločnosť môže takto dlhodobo plytvať a všetci spolu aj s pacientami sa potkýnať o tieto diery?

Takéto hrubé ľady sa musia pohnúť pre benefit pacientov, rodín, komunít, nás aj celej spoločnosti. Chcem zmenu a nie som sama.  Zmena je nutná od základov v zdravotníctve.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?