Stretla som sa s takýmto zainteresovaním zamestnancov o rozhodovaní v manažmente ošetrovateľstva na oddeleniach už častejšie. Chvályhodné je, že o manažmente rozhoduju aj priamo zamestnané sestry na oddeleniach, ale to je asi tak jediný manažment o ktorom sú spoluzodpovedné rozhodovať.
Zodpovednosť za nedodržiavanie personálnych normatívov v nemocniciach je potom presunutá nepriamo na tie zamestnané sestry, ktoré sú pri lôžku pacientov. Veď potrebujú vyššie platy, ktorá by nechcela, veď životná úroveň sestier je veľmi nízka. Mnohé z nich nemajú ani vlastné auto a začo by si kupovali benzín? Väčšina z nich žije v prenajatých priestoroch, alebo dochádza. Nízka životná úroveň ošetrovateľstva spôsobuje často, že väčšinou priamo Bratislavčanky sestrami nie sú. Bratislavčanky sa nerozhodnú pre štúdium ošetrovateľstva. (Prepáčte, som Bratislavčanka, ale sestry v BA poznám iba z inych regiónov, ak som poznala Bratislavčanky, tak tie pracujú v cudzine, okrem pár výnimiek, ktoré si veľmi vážim). V Bratislave pracujú väčšinou sestry, ktoré dochádzajú zo Slovenska, alebo bývaju v prenájme, alebo na ubytovni, čím sa ich životné náklady zvyšujú. Prenájom v Bratislave je vysoký, každá jedna sestra potrebuje z existenčných dôvodov zvýšiť mesačný príjem. Potom je rozhodnutie jednoznačné. Rozhodne vyšší plat a chápem ich úplne.
Na oddeleniach nie je dostatok sestier, sú oddelenia v Bratislave, kde sa točia iba tri sestry, ktoré majú na starosti 13-14 pacientov v dennej zmene. Pracujú takmer nonstop, lebo ich nemá kto nahradiť. Zákonník práce nie je pritom dodržiavaný, nemaju dostatočný relax a oddych. Iba ísť domov a vyspať sa a späť do dvanásťhodinovej zmeny. Denná, nočná, pauza na spánok, denná, nočná, pauza na spánok. Za cenu vyššieho platu.
Vedúca sestra ich takýmto manažmentom neverbálne zaväzuje mlčať o nedodržiavaní personálneho normatívu. Podľa vyhlášky sa v dennej zmene má starať jedna sestra o 9-10 pacientov. Reálnou pravdou je, že sestry sa starajú o 14-25 pacientov. Sestry sú ticho, dostali vyšší plat a tak sú ticho o tom, že o pacientov sa starajú preťažené sestry bez odpočinku. Sestry sú svojim podpisom zaviazané mlčanlivosťou o tom, že sa starajú o veľké množstvo pacientov a že starostlivosť o tých pacientov je nedostatočná a vlastne sa poskytovať nedá.
Vedúca sestra je spokojná, že "sestry rozhodli a plat im zvýšila" a o nedodržiavaní personálnych normatívov nikto netuší. Manažment v ošetrovateľstve sa študuje dva roky na vysokých školách ošetrovateľstva. Prax však vyzerá veľmi zaostalo a hmlisto. Verím, že raz morálne víťazstvo a etika zvíťazí nad takýmto "manažmentom"
