Ľubica Kočanová
Starkí sú v ohrození ochorením na COVID - 19
Všetci, ktorí máte starkých, vysvetlite im, nech nechodia teraz MHD, nech nechodia nakupovať, ani zbytočne k lekárovi pre lieky, ani do kostola.
Statik a sestra v jednej osobe, Asociácia sestier a pacientov ASAP, Cesta sestry ku pacientom Zoznam autorových rubrík: spriadam myšlienky do nitky, opáť raz začiatok, komunita starých ľudí, postavenie sestier v spoločnos, Osobnosti, ošetrovateľstvo, voľný pád ošetrovateľstva, Vyberám z pošty, povolanie, prostredie, zdravie, prevencia, etika a empatia, poslanie sestry, Súkromné, Nezaradené
Všetci, ktorí máte starkých, vysvetlite im, nech nechodia teraz MHD, nech nechodia nakupovať, ani zbytočne k lekárovi pre lieky, ani do kostola.
Slnivé ráno na priedomí, raňajkujú. Od seba vzdialení, letní susedia. Na vetách sa vedia smiať, ona viacej, ale je taktná. Tento štát som dobre pumpla, dôchodok dostávam už 32 rokov, užíva si dlhovekosť v zdraví.
Päťdesiatročný, vysedený, vyležaný gauč v malej obývačke, prisunutý ku stene, obložený kreslami a v ňom bezvládny starý človek. Takmer s pravidelnou istotou opakujúci sa obraz v rodinách, v domácnosti kde je bezvládny pacient. Staré gauče su zložené z tvrdých matracov s pevnými hranami a mäkkým stredom. Plné roztočov, reálne nemôžu nič funkčné pre bezvládneho človeka, ale aj jeho opatrovateľa poskytnúť.
Zvoním pred vysokým domom a pani Andžela nereaguje. Okolo idúca mladá mamička mi otvára vchod do domu, vidí zdravotnícky kufrík v mojej ruke a chápe. Teta ide ku starej pani na návštevu, vysvetľuje svojej dcérke, keď ma púšťa dnu do vchodu. Stúpam ku dverám bytu pani Andžely a premýšľam, ako bude dnes vyzerať jej rana v predkolení. Predpokladám, že pani Andžela iba nepočula moje zvonenie.
Poznanie reality a čísiel je desivé. Zaznamenaný nárast preležanín podľa VsZP od roku 2009 po rok 2012 je 39%. Zdravotné poistovne preplácaju v plnej výške ošetrenie preležanín agentúram ošetrovateľskej starostlivosti. Ošetrenie chronických rán, ako je ulcus cruris, diabetická noha, rán po amputácii, operačné rany takisto. Vákuovú terapiu rán, ktorá je jedna z najúčinnejších takisto preplácaju poisťovne v plnej výške, ale iba ak je pacient hospitalizovaný. Moderné výrobky pre terapiu sú predražené, prekypujú v lekárňach a v predajniach zdravotníckych pomôcok.
Zariadenie opatrovateľskej služby v Revúcej. Pracovať v nom môže hocikto. Aj napríklad nezamestnaní, záujemcovia o aktivačné práce, alebo ako hovorí pán Badin takí, čo majú uličné školy. Bol 20 rokov vodičom sanitky, vozil rôzne ťažké prípady, má skúsenosti. Súcit k chorým a zrelý pohľad muža mu ostal.
"Chodíme od ministerstva práce k ministerstvu zdravotníctva, ale oni túto problematiku nechcú riešiť! Všetko je to o peniazoch. Na MPSVaR v nezáväznom rozhovore, kým sme čakali na ministra povedali, že oni vedia, že tam treba sestry. Ale keď tam sestry nie sú, tak razia filozofiu, že radšej nech poskytne opatrovateľ neodbornú starostlivosť ako žiadnu starostlivosť." hovorí viceprezidentka SKSaPA Margita Kosturiková o dlhodobej tragickej situácii v ZSS. Sedem dlhých rokov rieši patovú situáciu.
Ak je tri dni mŕtva pani Gabriela v izbe sociálneho zariadenia v Košiciach a nikomu nechýba, nik neskontroluje lieky a stravu u nej, tak aké sociálne zariadenie? Ak bežne vznikaju dekubity v zariadeniach sociálnych služieb a prevencia bezvládnym nie je poskytovaná, tak kde sme? Ako dlho budeme ľahostajní, ak dlhodobo nie je poskytovaná, alebo je zanedbávaná zdravotná starostlivosť v sociálnych zariadeniach? Včera bolo neskoro.
Krája si broskyne odtrhnuté zo stromu na malé dieliky, zajedá s chlebíkom s maslom. Úhľadné kúsky. Čerstvé ráno, modrá obloha a Imičkine oči sa smejú. "Veď ja som tu tak šťastná, nevadí, že som tu sama." Má rada samotu. "Dnes bude 36 stupňov", hovorí a zaťahuje "šalogátre", aby udržala chlad v starom domku s hrubými stenami. Dom, pusta ukrytá v stromoch, vzdialená 6 km od najbližšej obce. Studňa, dva vrty na vodu, upravená záhrada, ovocné stromy, orech, vinica a vlastná zelenina. Dar, samota na juhu.
"Ach tie sestry! Aj v zariadeniach soc. služieb a aj v domovoch dôchodcov chcú vyššie platy? Nehoráznosť, drzosť, hon na čarodejnice, horúci zemiak a tak preradiť ich na opatrovateľky."
Fičúri s kravatkou a dámy v klobúkoch, neisto chodiaci a slabnúci. Naša predstava o klientoch v zariadeniach sociálnych služieb. "Neboj sa, bude ti tu dobre, budeš tu mať spoločníkov a budú sa o teba starať. Ja nestíham, nejde to, práca. Doma by si bol sám, sama a kto ti pomôže?" Nasleduje už iba výdych s ovisnutými plecami. V dobrých rukách a vybavené, stálo to úsilie vybaviť a čakať. Balvan padá z pliec a vy nechcete tušiť. Príliš krátky je čas, ktorý uplynie od prijatia klienta po jeho úplnu nesebestačnosť. Krôčik ku kroku a stanú sa z nich ležiaci pacienti. Dvere sa zatvárajú.
Chudobná veta, rozvinutá o miesto určenia. Pomaly sa otáča k stene utrápená hlávka 97 ročnej ženy. Zdravou rukou pritiahne nemocničnú prikrývku na svoje ramená a zasunie sa celá pod ňu. Ukrýva holú pravdu v týchto slovách do prítmia. Ponad prikrývku trčí iba hrsť strieborných kučier dlhovekého bohatého života. Kam so životom teraz?
Iba 15 rokov ma delí od veku ženy, ktorú dvíham zo sedačky a cítim, že mi pomáha, keď ju presúvam na lôžko. „Má dekubity, má ich popísané v prepúšťacej správe," šepká mi prijmová sestra a nahlas dodáva:„Zavoláme Ťa, keď to budeme s lekárom hodnotiť." Niečo mi tu vážne nehrá a tak krútim hlavou. Nový príjem, 66 ročná žena, s mizivým počtom vrások v tvári a preležaniny? Venujem sa chodu oddelenia a neskôr dobehnem.
"Nikoho sem nepúšťaj, najprv mi ho dobre ukáž, veď vieš, čo ak príde nejaký novinár. Hocičo popíšu, dobre ich ja poznám." artikuluje výrazne chudá tvár pacientky. Bielovlasá rozprávková bytosť s vráskami a nekončiaci svet pestrej fantázie. Veľké oči zvýraznené dioptriami veľkých okuliar, špicatá brada, výrazná intonácia prefajčeného hlasu. Mimika a dramatičnosť v každej vete. Herečka. Za vysokým intelektuálnym čelom sa ukrýva paradox života starnúcej populácie. Neželané neurofibrilárne klbká, Alzheimerove špirálové vlákna a plaky. Tichý zabiják, tichá epidémia. Doposiaľ nejasná etiológia, ešte nik nepotvrdil príčinu. Terapia, ktorá iba spomaľuje progres.
Mäkké a poddajné telo nevládnej ženy prekladáme spolu so sanitkármi na polohovateľné lôžko. Žena s nami nekomunikuje, len oči v jej tvári sú stále viac než hypnotizujúce. Sledujú ma nepretržite a vysávajú zo mňa odpoveď na najdôležitejšiu otázku. Stojím pri jej poslednom lôžku a s profesionálnym tichom všetko prijímam. Pozerám priamo do jej očí, snažím sa vytvoriť v mojich očiach úsmev a ukryť pred ňou jej nezvrátiteľný fatálny stav. Túžim jej darovať trochu poslednej nehy, prihovoriť sa jej dotykom. Priviezli ju ku nám v pokoji zomrieť.