reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ľubica Kočanová

Ľubica Kočanová

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Statik a sestra v jednej osobe, Asociácia sestier a pacientov ASAP, Cesta sestry ku pacientom Zoznam autorových rubrík:  spriadam myšlienky do nitkyopáť raz začiatokkomunita starých ľudípostavenie sestier v spoločnosOsobnostiošetrovateľstvovoľný pád ošetrovateľstvaVyberám z poštypovolanieprostrediezdravieprevenciaetika a empatiaposlanie sestrySúkromnéNezaradené

reklama

Súkromné

Pocit blogerky po dvoch rokoch na blogu

Ľubica Kočanová

Pocit blogerky po dvoch rokoch na blogu

Pod psa. Zhorená do tla. Na stene visí novinárska cena za sériu blogov o preležaninách. Nie som však skala. Toľko bodákov v diskusiách ma pichá. Nechce sa mi dať do seba kopať, za niečo prehnité. To je moje meno, ktoré mi dal otec. Nekopem, bojujem a diskutéri pretočia aj moje meno a dátum.  Ak píšem za starých ľudí, tak mi diskutérka napíše, že som prehnitá sestra, a že kopem ako decko v maternici. Lekár sa vyjadrí, že kontaminujem náhľad na pani Lévyovú. Je to účelové, ale ja si chcem zachovať sama seba a moje vlastné rozhodnutie, starať sa o pacientov a nie o sestry.

  • 11. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 748x
  • 37
Mohli by sme sa vziať

Ľubica Kočanová

Mohli by sme sa vziať

Ostrovček na širokej, dlhej ulici je rozhodujúci, škrípajúce brzdy električky sú hudobne osudové. Hlboký socializmus, začiatok osemdesiatych rokov. Prejsť na druhú stranu cesty dvom ľuďom trvá o čosi dlhšie. Tropické horúčavy, zmätok leta a príprav svadby, divadelnej scény pre príbuzných. Spomienka ich napĺňa jedinou spoločnou vetou. Mohli by sme sa vziať. Aká opatrná veta.

  • 3. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 678x
  • 4
Denisa Šarkoziová: "Zdravotno sociálny pragmatizmus"

Ľubica Kočanová

Denisa Šarkoziová: "Zdravotno sociálny pragmatizmus"

Kvalita starostlivosti o starého človeka je odrazom vyspelej spoločnosti. Napriek tomu, že táto veta je ukazovateľom a celospoločenskou pravdou, nechápem absurdnosť myslenia pri posudzovaní postavenia a preraďovania sestier v zariadeniach sociálnych služieb na pozície opatrovateliek.

  • 19. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 987x
  • 4
Spriadam myšlienky do nitky dlhej...bez incidentu

Ľubica Kočanová

Spriadam myšlienky do nitky dlhej...bez incidentu

"Strieľaj, lebo keď zdvihne ruky a vzdá sa, tak už strielať nemôžeš." - počujem slová z filmu Sergeja Bondarčuka, Bojovali za vlasť. Neodchádzame s mužom od obrazovky.Vieme, že to tam tak bolo. S prachom v ušiach, v očiach, zasypaný v zákopoch, mrznúc v mínus dvadsať stupňoch, so stratou končatín, sluchu, plaziac sa za nádejou života. Nádej v amputácii nohy, v sledovaní pohybu pier svojho druha, krv, koniec, bolesť, tma. Tisícky nezmyselne roztrhaných tiel v cudzej zemi, v inom štáte.

  • 13. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 633x
  • 5
Svetielkovanie

Ľubica Kočanová

Svetielkovanie

Leziem na štíty v Tatrách, preto behávam v horskom parku do schodov. Behávam do schodov, preto skoro vstávam, alebo večer nepozerám správy. Ešte vládzem, keď nebudem vládať, budem iba chodiť do schodov a keď nebudem vediet chodiť, tak sa budem posúvať vozikom. Keď nebude stačiť vozík, tak budem chodiť von s posteľou, pod holé, čisté, nekonečné a slobodné nebo.

  • 13. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 106x
  • 6
reklama
List priateľovi do Canberry

Ľubica Kočanová

List priateľovi do Canberry

Otvorený list som ešte nepisala, je môj prvý, ale posledné roky s odvahou robievam to,  čo sa obvykle nerobieva. Predsudky sú, obklopujú vývoj a sú len zbytočnou brzdou v ceste za cieľom a možno sú iba vo mne. Spomienka na rok 2001,  november, u Vás voňavá jar,  u nás snehová nádielka, lavinove nebezpečie, stupeň III.  Odvahou vo mne bolo vtedy rozhodnutie letieť do Sydney , navštíviť Tvoje mesto Canberru, stretnúť Ťa po 25.-tich rokoch.  Nebola to vtedy Tvoja odvaha. Silný pocit, spomienka na pomaly rolujucu bránu, odhaľujúcu najprv Tvoje topánky, topánky Tvojej manželky a syna, celej postavy, a vzápätí Tvoja odvrátená tvár, pozerajúca do ďaleka, neurčita. Niektoré spomienky si musím pripomenúť, aby mi vo všednosti vynikli, sú len moje a nechcem na ne zabudnúť.  Máme obaja krásnych 51 rokov, keď som mala 20 rokov, dala som si Ťa na piedestál,  a nič viac. Ked dokážeš byť statikom Ty, tak to dokážem aj ja.

  • 14. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 226x
  • 8
reklama
SkryťZatvoriť reklamu