Nás tu na zemi nik nerieši

Autor: Ľubica Kočanová | 11.7.2011 o 10:00 | (upravené 21.1.2012 o 11:07) Karma článku: 25,26 | Prečítané:  6656x

Chudobná veta, rozvinutá o miesto určenia. Pomaly sa otáča k stene utrápená hlávka 97 ročnej ženy. Zdravou rukou pritiahne nemocničnú prikrývku na svoje ramená a zasunie sa celá pod ňu. Ukrýva holú pravdu v týchto slovách do prítmia. Ponad prikrývku trčí iba hrsť strieborných kučier dlhovekého bohatého života. Kam so životom teraz?

Zlomená ruka, časté závraty a pády jej nedovolia starať sa o seba. Čistá myseľ a neistota, nedôvera v seba. Nevlastné deti, ktoré vychovala sú dnes na dôchodku. Sedemdesiatnici, ktorí nevládzu a sami potrebujú podporu. Filozofie minulých systémov režimu ich nepripravili na riešenie, ani svoje. Nízke dôchodky. Pracovali, pracovala, odvádzali, odvádzala. Nevlastní vnuci a vnučky pracujú, majú hypotéky, odvádzajú. Sú solidárni, napriek tomu niet riešenie. Domovy dôchodcov praskajú, liečebne sa rušia, socialne služby zlyhávajú. Môže za to azda ona snáď? Kde je lekár a hrsť liekov, ktoré riešia existenciu? Namiesto nich sociálna depresia. Vinník nie je serotonín. Vesmírne čierne diery a hmloviny.

Lucia vchádza do jej myšlienok, ruší ju. Usádza jej telo na lôžku a trhá niť depresie. Vyťahuje zo zásuvky pleťový krém.

"Máte suchú pleť. Čo s tým spravíme? Máte zlomenú ruku, ale zrastá sa, uvidíte. Skúste ľavou rukou naniesť krém na nos a rozotrieť. Vidíte, ide Vám to, ešte na čele máte. Bolí vas rameno? Smiem natrieť? Nepili ste, zabudli ste."

smejavá Lucia vyplňa izbu a podáva pohár ovocnej šťavy. Natiahne teplé papučky a ponúkne vlastné rameno. Podoprie ju, takú krehkú. Pomaly vstáva a krok za krokom kríva. Dve v jednej a jedna v dvoch prúdi život a dýcha denné svetlo. Dar a nádej pre ďalší deň, ktorých bude už len ktoviekoľko. Nezáleží jej na počte, ale na tom, aké budú. Lucia otvára knihu a čita jej Ibsena a žena sa mení razom na Solvegiin song.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

  • Nám tu na zemi nechýbajú lieky, je ich až priveľa, premyslená farmakoekonomika a lieková politika
  •  
    Nám tu na zemi chýbajú Lucie, vzácne a nedocenené Lucie sanitárky,asistentky, opatrovateľky, ošetrovatelia, sestry 
  •  
    Nám tu na zemi chýba filozofia s koncepciou starostlivosti o dlhodobo chorých a nesebestačných ľudí.   

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

  • „Niekto tú prácu tu na zemi musí urobiť." 

Ivana Pajanková, Margita Kostúriková, Ľubica Kočanová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor. Okrem Juhosudáncov môže byť v ohrození až dvadsať miliónov ľudí.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.


Už ste čítali?