Centrálny príjem na Kramároch je dispozične zle vyriešený. Možno kladne hodnotiť bezbariérový prístup. Priestor pre pacientov s akútnymi bolesťami a akútnou traumou tam nie je vytvorený nikde. Lôžko, kam by mohol byť uložený pacient v akútnom prípade, kde by našiel úľavovú polohu, tam nie je. V dvoch malých miestnostiach sú pri stenách malé vyšetrovacie nepohodlné lôžka. RTG zaberá významnú plochu z centrálneho príjmu, aj preto pacienti nemajú byť kde uložení. Sedia v bolestiach vonku na laviciach, v najlepšom prípade sú vnútri na lehátku a čakajú. Čakajú, kedy sa uvoľní prvý lekár špecialista z oddelenia, ktorý ich prijme a skráti ich utrpenie. Psychika všetkých pacientov tak dostáva zabrať a to sa odráža na napínavej atmosfére. Vidia iba zatvorené dvere a dúfajú v kroky lekára, ktorý príde z oddelenia. Na CP neexistuje osoba, ktorá by situáciu upokojovala a vnášala by tam harmóniu, nik nevysvetľuje, neistota.
Príbeh z Kramárov spred štyroch rokov
Mám neprijatý hovor od mojej sestry. "Neboj, už je dobre, zobrala som otca autom na Kramáre, má veľké bolesti, upchal sa mu močový katéter. Sedíme na chodbe a čakáme na urológa, buď pokojná".
O hodinu: "Lubi, urológovia práve operujú, tak čakáme, ale otec veľmi trpí, stúpa mu teplota."
Otec prekonal tri infarkty, ak má bolesti, stúpa mu tlak a vtedy potrebuje akútne podať Tensiomín pod jazyk, ale hlavne odstrániť príčinu akútnej bolesti. Vymeniť permanentný katéter a spriechodniť močové cesty.
Po príchode na CP vidím pootvorené dvere do poslednej miestnosti, kde je sonografia a všetky predmety pre výmenu katétra a je prázdna. Zvíjajúceho otca ukladám na vyšetrovacie lôžko, pripravím všetko sterilne a katéter vymieňam. Som zdravotník, ale túto kompetenciu nemám, vymieňať katéter mužovi smie iba lekár. Môžem katéter vymeniť iba žene. V prípade môjho otca však poskytujem prvú pomoc pred ohrozením života, následkom vysokého tlaku, aj teploty, lebo naozaj vymeniť katéter nemá kto. Úľava nastáva ihneď.
"Sestrička, prepáčte, my sme tu ani neboli", napísala som na papier všetko službukonajúcej sestre, čo všetko som urobila, čo som použila a opísala som úľavu môjho otca. Po mojom ošetrení som otca zaviezla v pokoji domov a odsledovala zlepšenie jeho stavu.
Centrálny príjem na Kramároch je personálne opustený
Všetko uvedené by mal urobiť personál centrálneho príjmu. Vážený manažment UNB, ale ktorý personál? Veď centrálny príjem na Kramároch je personálne poddimenzovaný, až personálne opustený. Ako sa môžu starať o akútných pacientov lekári z oddelení, keď majú hore na oddeleniach ďaľších akútných pacientov? Ako má dobehnúť na CP lekár, ktorý má v nočnej zmene na starosti tri poschodia?
Ako sa môže personál centrálneho príjmu postarať o pacientov, ak nemá kompetencie ku akútnej starostlivosti? Prečo tam nie je 5-6 sestier, jedna priamo na chodbe? Prečo nemajú vzdelané sestry vyššie kompetencie pre poskytovanie akútnej starostlivosti, prečo ten priestor je zlý? Tých systémových otáznikov a chýb je veľa a verejnosť vie, že je potrebná zmena celej filozofie starostlivosti nielen o akútnych pacientov, ale o všetkých pacientov. V mene humanizmu, ľudskosti a nielen biznisu.
Podporná rola príbuzných na centrálnom prijme má terapeutický účinok
(doplnené 22.8.2014 o 7.40 hod.)
Atmosféra na centrálnom prijme ovplyvňuje psychiku všetkých prítomných, príbuzných, rodinu, komunitu nevynímajúc. Holistický prístup k celej situácii má mať sestra, ktorá má byť tejto komunite k dispozícii. Priestor pre eliminovanie bolesti, humánne informovanie, upokojenie situácie a zapojenie pacienta, rodinu, komunitu ku aktívnej spolupráci. Eliminovať napätie, vnášať harmóniu a pokoj tak, ako to situácia čo najviac umožňuje.