reklama

Trauma menom COVID

Pandémia vs trauma z ochorenia menom COVID 19. Pre zdravotníkov v podobe stresu, len chorobu nedostať, neochorieť, lebo hanba, ak ochorie zdravotník, ak ochorenie pozná. Hanba, ak ochorie pacient, o ktorého sa zdravotník stará

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Spoločnosť, ktorej sme súčasťou vyvíja neprirodzený tlak, akoby sa nesmelo na COVID 19 umierať. Tlak sa ukrýva aj v uvádzaných číslach, v štatistikách, v porovnávaní, mať ich čo najnižšie je úplne samozrejme a fajn. Prevencia je dnes to, čím vyhrávame a robíme ju zatiaľ správne. Preháňame však, ak považujeme umieranie na COVID 19 za spoločensky neprípustnú smrť. Myslím, že nám to nezakázala Biblia, alebo Korán, alebo Ústava SR. Umieranie je prirodzená súčasť nášho života, najlepšie prirodzenou smrťou na starobu, keď príde náš čas. Umieranie je takisto súčasť nášho života, ak umierame na nevyliečiteľné ochorenie. To je spoločensky prípustné úmrtie, lebo pokorne kapitulujeme, lebo nevieme vyliečiť. Nasleduje dostojnosť človeka a sprevádzanie. Nemáme oficiálnu liečbu pre ľudí s COVID 19 na umelej pľúcnej ventilácii. Prečo je práve toto následné úmrtie akosi spoločensky neprípustné, to je moja otázka, ktorá mi ubližuje, lebo som zdravotník. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako to bolo v našom "šťastnom" zariadení?

"Vy sa bojíte, haha a čoho, veď je to len nádcha!" Smiala sa mi na začiatku zvláštna opatrovateľka s vysokoškolským vzdelaním, ktorá odmietla nosiť rúško na verejnosti. V zariadení so starkými ho tiež nechcela používať. Tvárila sa, že ho používa, ale kde mohla, tak ho dala dolu z tváre. Pre svoj netolerantný postoj k epidemiologickým opatreniam a iné dostala výpoveď. Časovaná bomba, ktorá ohrozovala starkých v uzatvorenej karanténe, aj nás. Stres, ale pestrosť života. 

Stres od 29. februára, keď sme zariadenie našim vlastným rozhodnutím uzatvorili. V SR ešte nebol ani jeden pacient, ani núdzový stav. Nesmeli sme ochorieť, nikto z nás, ani personál ani pacienti!. Taliansko už vtedy bolo na kolenách. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Izolácia a karanténa v zariadení 

Predsa sme ochoreli, jednotlivci, na striedačku, našťastie nie na COVID 19. Podozrievala som aj sama seba, pre nosohltan. Dala som sa testovat ihned dobrovolne PCR testom, našťastie negatívne.. Chorý personál ostával postupne doma, v domácej karanténe, pokiaľ sa nevyliečil.Testovanie bolo iba v začiatkoch, mali sme šťastie v podobe testovacej stanice BA Kramáre,. Práve tam bolo k dispozícii ako prvé v SR vonkajšie testovanie PCR testom. /Veľká vďaka/. Vždy v napatí sme čakali na výsledok, vždy negatívny výsledok bol aj výsledkom opatrení, ale aj šťastím. 

Ochoreli aj pacienti, zvyknú ochorieť aj na dýchacie cesty, ihneď sme ich izolovali, podozrievali, liečili, našťastie ATB liečba zaberala všetkým a nikto z nich nepotreboval hospitalizáciu. Testovanie na COVID 19 prebehlo u nás v zariadení bez potvrdenia prítomnosti vírusu. Výsledok opatrení, ale aj šťastia. Testovanie nekončíme, zopakujeme o 21 dní, aj neskor, aj personál, aj pacienti. Dúfame v šťastie a v neustále dodržiavanie opatrení. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ochranné pomocky sme mali na začiatku počte 20ks respirátorov zo železiarstva v Nových Zámkoch. /Veľká vďaka/. Potrebné jednorázové chirurgické masky pre nás práve vtedy skončili, lebo sme ich už nikde nevedeli kúpiť. Každý z nás si vtedy odložil po dve masky, nevediac, ako ich budeme "čistiť, prať, používať". Ušitých 30 rúšok sme si zakúpili od krajčírky nemenovanej módnej návrhárky. Z jednorázových rukavíc, ktoré sme potrebovali v počte 3 krabice denne, sme mali už len dve krabice a nikde sa už nedali zakúpiť. V Lídli mali našťastie pár krabíc rukavíc a 5ks fliaš dezinfekcie Sanitol. /Veľká vďaka/. Odvtedy dary od nadácii, "ktopomožeslovensku", od dobrovolnickej skupiny pre šitie rúšok, neskor VÚC a aj magistrát mesta BA. /Veľká vďaka/. Stres vždy a následne šťastie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ochranné a pracovné pomocky sa stali zrazu nedostupnými komoditami 

S holými rukami a bez preventívnych opatrení sa pracovať nedá, obzvlášť ak ochraňujete tých najzraniteľnejších a zodpovedáte za ich zdravie, chorobu, prevenciu. Ak pomocky nemáte, nastupuje kreativita, žehlenie, pranie, oddeľovanie kontaminovaného od nekontaminovaného, podozrievanie všetkého, čo može byť nositeľom vírusu, všetky predmety, jedlo, pitie, taniere, príbory, fľaše. Dekontaminácia, dezinfekcia priestorov, niekoľkokrát denne, všetkého, čoho sa dotkneme, kľučky madlá, atď. Dezinfekcia rúk nonstop. Ak sa pokazí jediný starý germicídny žiarič v zariadení, tak 5 minút to vnímate ako tragédiu, do 20 minút nájdete riešenie v podobe dezinfekcie vzduchu malým 5 litrovým rozprašovačom. Odpoveď z centra nákupu zdravotníckych pomocok: "Ak si germicíd dnes objednáte, ešte Vám vieme do 4 týždňov poskladať nový z toho, čo ešte ostalo". Aj to je svetlo a tak sme si objednali hneď dva germicídne žiariče. Už ich používame. /Veľká vďaka/. Stres a každodenné šťastie. 

Kto je tu chorý a kto ochorel?

Prezentujúce čísla u nás v zariadení, aj v celej SR máme výborné, tešíme sa. Domnievame sa, že aj našou zásluhou. Po 75 dňoch úplnej karantény v zariadení, s veľkou dávkou šťastia pri podmienkach aké sme doteraz mali však zistíte, že takmer myslíte iba na COVID 19. Aby ste ochránili seba, svojich blízkych a tých o ktorých sa staráte. Zistíte pozitívne, že sa Vám to zatiaľ podarilo s veľkou dávkou vesmirnej ochrany a pomocou kohokoľvek. Tešíte sa, že nie ste tým prvým obvineným zariadením, oblepeným policajnou páskou. Z takejto radosti však ide dlhodobý stres a presne tam mierim. Zistíte že už neviete spávať, váš spánok trvá tak 3 hodiny, nechcete nič jest, lebo všade vidíte vírus, aj v jedle, nechcete isť na nákup, lebo vo vašej predstave to práve všade tam vírusom praje. Stres z toho, že práve vy možete byt ten, kto vírus do zariadenia vnesie, alebo nainfikuje svoju rodinu. Stres z toho, že práve vaša rodina sa o vás bojí. 

Zdravotníci, ktorí dlho prežívaju traumu, stres, ochorejú na syndróm vyhorenia Z73.0 podľa MKCH 10. Pokiaľ nezačneme považovať úmrtie na ochorenie COVID 19 za spoločensky prijateľné úmrtie, čo je rozumné, tak sa stres u zdravotníkov bude zvyšovať. Nemyslím, že riešením pre pandémiu na ochorenie COVID 19 je vyvolať spoločenský tlak, stres na zdravotníkov. 

Etika, vzájomná empatia, a celospoločenská prevencia je dnes celosvetovým riešením. Avšak ochorieť na COVID 19 nie je spoločenská hanba, ani nie je spoločenská hanba zomriet na COVID 19, dávajme si pozor. 

Ľubica Kočanová

Ľubica Kočanová

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Statik a sestra v jednej osobe, Asociácia sestier a pacientov ASAP, Cesta sestry ku pacientom Zoznam autorových rubrík:  spriadam myšlienky do nitkyopáť raz začiatokkomunita starých ľudípostavenie sestier v spoločnosOsobnostiošetrovateľstvovoľný pád ošetrovateľstvaVyberám z poštypovolanieprostrediezdravieprevenciaetika a empatiaposlanie sestrySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu