Ľubica Kočanová
Bojím sa o starkých pre netoleranciu mladých
Tolerancia a prevencia! Nosme/noste rúška aj na verejnosti a to ihneď, dodržiavajme odstupy a dezinfikujme si ruky. Tak málo stačí k prevencii a predsa je tu číslo 550!
Statik a sestra v jednej osobe, Asociácia sestier a pacientov ASAP, Cesta sestry ku pacientom Zoznam autorových rubrík: spriadam myšlienky do nitky, opáť raz začiatok, komunita starých ľudí, postavenie sestier v spoločnos, Osobnosti, ošetrovateľstvo, voľný pád ošetrovateľstva, Vyberám z pošty, povolanie, prostredie, zdravie, prevencia, etika a empatia, poslanie sestry, Súkromné, Nezaradené
Tolerancia a prevencia! Nosme/noste rúška aj na verejnosti a to ihneď, dodržiavajme odstupy a dezinfikujme si ruky. Tak málo stačí k prevencii a predsa je tu číslo 550!
Energická pacientka, trpí na chronické ochorenie, uvedomuje si, že jej choroba je civilizačná, nevyliečiteľná a stav sa bude zhoršovať. Načo mi je prevencia, keď som nevyliečiteľne chorá, čo mi tu pomôže. Vy chcete na mne zarobiť. Zapamätateľná veta potvrdzuje, že starší ľudia významu slova prevencia často nerozumejú.
Nezáleží na tom, kto kladie otázky a kto odpovedá. Dôležitá je široká verejná diskusia a potrebná informovanosť.
Ako sa Slovensko stará o svojich dlhodochorých ľudí, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb? Ku lekárovi sami nevládzu, v nemocniciach ich nikto nechce, hospicov máme celkom štrnásť, domov s ošetrovateľskou starostlivosťou iba jedenásť. Zákon o dlhodobo chorých ministerstvo zdravotníctva nechce dlhodobo vytvoriť, vyhýba sa tomu dlhé roky, všetky vlády. Kto je dlhodobo chorý, na čo má nárok, kto sa má o neho postarať, kde a aké financie majú byť na jeho starostlivosť určené. Jasné pravidlá v legislatíve transparentnej, zdravotno sociálnej starostlivosti o občana Slovenskej republiky. Nášho spoluobčana, ktorý tu dlhé roky pracoval, tvoril a teraz je zrazu bezvládny. Stratégie do roku 2030 dnešného bezvládného človeka určite nezaujímajú, ani sa o neho tieto abstraktné sľuby nepostarajú.
Strpčujú nám život, alebo prinášajú benefity? Zaostalosť a konzervativizmus alebo transparentnosť, veda a vyskum? Etický problém, ekonomický, alebo legislatívny? Žijeme len raz a preto uvážme dôsledne.
Behám a hútam či som niečo nezabudla. Okysličená krv, čistejšia myseľ. Popísala som správne zdravotnícky materiál, ringerov roztok, postup, ako má vnučka ošetrovať ranu svojej babke? Je to zrozumiteľné? Ulcus cruris, rana v predkolení, ošklivý pohľad, ale už som zvyknutá. Ranu v skutočnosti nevidím, necítim, mám ju iba na monitore. Monitor žiari a snímka je drastická. Hnisavá rana pacientky vzdialenej 300km odo mňa, zápach necítim, tvár jej nevidím. Iba nabubralé hnisavé predkolenie.
Prevencia pred vznikom dekubitu ako univerzálne ľudské právo. Deklarácia z Rio de Janeiro ide nevládnym pacientom na celom svete v ústrety. Právo na integritu kože a dôstojnosť. Po prvý krát v roku 2011 je ustanovený deň 16. november ako deň STOP dekubitom na celom svete. Vysokú početnosť dekubitov musíme eliminovať a vysokú prioritu musíme venovať prevencii. Dekubity bolia a môžu byť smrteľné. Dekubity nesmú byť tabu, musí sa o nich hovoriť, lebo sú poruchou v systéme zdravotnej starostlivosti. Presvedčenie jednotlivcov nestačí, je potrebné presvedčenie celých tímov, oddelení, inštitúcii na celonárodnej úrovni v multidisciplinárnych tímoch
Vôňa umývaného schodiska a mladík zohnutý nad vedrom. "Mô-že-te pre-prejsť, u-u-myjem to zno-zno- znovu." dáva mi prednosť. "Máte tu čisto, voňavo a ďakujem." Pokojne pijem u Imičky čaj a zvoní. Pred dverami mladík zo schodiska. "Ste ste dok-dok- dokt dokto-rka?" "Nie som." cítim, že potrebuje pomoc. Ako na to prišiel? Je to na mne vidno, že študujem ošetrovateľstvo? Sestra je verejný činiteľ, musí poradiť, rola sestry. Nechce hovoriť pred Imičkou, dohodnem si stretnutie.
Dekubity sú a nie sú chorobou. Sú to len a len nezmyselne vzniknuté sekundárne utrpenia, rany ľudí pripútaných pre rôzne príčiny k lôžku. Nie je to rakovina, nie je to Alzheimerova demencia, alebo vírus HIV, ochorenie, pre ktoré je náročná a nejasná prevencia a terapia. Je to len nedostatok v ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý sa dá správnou prevenciou odstrániť. A predsa sa na Slovensku pre tento nešvár nedôstojne umiera.
V izbe nad posteľou jednej z pacientiek visí "Dyplom za najpogodniejszy usmiech i najweselszu twarz." Diplom je v poľskom jazyku dokonca s erbom. Víťazný úsmev z diplomu patrí pani Chichôtkovej, ktorá vlastní najveselšie modré oči v izbe. Dostala ho kedysi od svojich mužských sympatizantov. Vážny predmet k zamysleniu.
Spôsob môjho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia k úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred krivdou a bezprávim.Tak znie časť sľubu zo slávnostného aktu promócie sestry, absolventky denného štúdia ošetrovateľstva na SZU. Časť sľubu z Hippokratovej prísahy v dnešnom význame, ktorý skladajú lekári a dnes už aj sestry.